Škola bez nenávisti

V priebehu decembra nám Iuventa zaslala Výstupy prieskumu 1. ročníka programu „Škola bez nenávisti“ po I. audite. Vypracovali ich PhDr. Viera Žúborová, PhD, Mgr. Andrea Cox, Ing. Ján Smatana a Mgr. Lenka Mihalicová. Novembrový elektronický dotazník vyplnilo 26 rodičov, 18 učiteľov a 84 žiakov z II. stupňa.

Ďakujeme všetkým, ktorí si našli čas na vyplnenie dotazníka, a tak našej škole pomohli objaviť naše slabé a silné stránky, ako aj ohrozenia a príležitosti na ďalší rozvoj.

Súčasťou výstupov z prieskumu boli aj nasledujúce riadky:

„Na základe odpovedí žiakov musíme skonštatovať, že téma šikany rezonuje nielen zo strany učiteľov, ale aj zo strany žiakov. Žiaci reagujú na otázky veľmi rozpačito, a väčšinovo sa dávajú do tzv. stredovej pozície (ani súhlasím – ani nesúhlasím), čo znamená že sa buď nechcú vyjadriť na danú tému, alebo nie sú si istý svojim vlastným názorom. Pri priamych otázkach ohľadne šikany boli už samotní žiaci konkrétnejší, a v mnohom sa zhodovali s odpoveďami zamestnancov školy. Najčastejšie je podľa samotných žiakov šikana vytváraná v rámci školského prostredia (medzi žiakmi v triede 63,10% alebo medzi žiakmi iných tried 84,52%).

Celkovo rodičia sú spokojní s informovaním ako aj prístupom k ich deťom v rámci školy. Osobne si nemyslia, že ich dieťa v škole je vystavené šikane, skôr tieto informácie nepovažujú za overiteľné, nevedia posúdiť, alebo sa s tým nestretli. Ich informovanosť o preventívnych programoch je na slušnej úrovni, no mohla by byť určite aj o čosi vyššia.

Zamestnanci školy sú motivovaní a ochotní vytvárať také podmienky, aby v rámci školy boli postupne eliminované dôvody a vplyv šikany a diskriminácie. Učitelia a vedenie školy aktívne spolupracujú v rámci prevencie s rôznymi aktérmi, najčastejšie však s CPPPaP, policajným zborom a s rodičmi, čo je snaha viesť žiakov k vytváraniu vlastných nástrojov. Vnímajú výraznú snahu vedenia školy vytvárať príležitosti pri zvyšovaní svojho vzdelávania a odbornej činnosti v problematike ľudských práv rôznymi spôsobmi. Vo všeobecnosti odpovede naznačujú, že škola pôsobí ako súdržná komunita. Možná súdržnosť školy, ako aj ich nasadenie smerom k riešeniu tejto problematiky je fakt, že chápu aký problém znamená šikana a diskriminácia. Šikanu a diskrimináciu vnímajú ako problém, a je to viditeľné aj na ich odpovediach a všímavých reakciách na niektoré typy diskriminácie, zosmiešňovania a podobne negatívnych typov správania. Škola podľa zamestnancov sa snaží vytvárať podmienky tak, aby eliminovali šikanu a diskrimináciu, prípadne zavádzali mechanizmus k jej prevencii. Veľkú váhu práce majú samotní učitelia na hodinách, či s rodičmi žiakov ktorí boli zapojení do incidentu.“