Projekt Príležitosť pre každého k zvýšeniu úrovne gramotností.

1. Prioritná os

Vzdelávanie

2. Špecifický cieľ

1.2.1 Zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy reflektujúc potreby trhu práce

3. Prijímateľ

ZŠ Kvačany 227, 03223 Kvačany

4. Názov projektu

Príležitosť pre každého k zvýšeniu úrovne gramotností.

5. Kód projektu  ITMS2014+

312011S733

6. Názov pedagogického klubu

Klub čitateľskej gramotnosti – prierezové témy

7. Meno koordinátora pedagogického klubu

Mgr. Mária Rypáková

8. Školský polrok

1.9.2021-31.01.2022

9. Odkaz na webové sídlo zverejnenia písomného výstupu

www.zskvacany.edupage.org

Úvod

 Pedagogický klub čitateľskej gramotnosti – prierezové témy je vytvorený pedagogickými zamestnancami, ktorí zastupujú vzdelávacie oblastí: Jazyk a komunikácia, Človek a príroda, Človek a hodnoty, Človek a svet práce, Matematika a práca s informáciami.

Aktivity  prebiehali od septembra 1.9. 2021 do novembra 30.11.2021

Spôsob organizácie: stretnutia 2 krát do mesiaca. Dĺžka jedného stretnutia: 3 hodiny.

Varianta klubu: s výstupom (každý školský polrok).

Zameranie pedagogického klubu:

Pedagogický klub sa  zameriava na rozvoj čitateľskej gramotnosti v rámci vzdelávacích oblastí, ako prierezovej témy. Cieľom realizácie aktivít pedagogického klubu je zvýšenie odborných kompetencií pedagogických zamestnancov pre ďalšie zvyšovanie čitateľskej gramotnosti u žiakov a zlepšenie výsledkov žiakov v medzinárodnom testovaní PISA, v Testovaní 9 a Testovaní 5.

Činnosť pedagogického klubu sa sústredí na to, ako zlepšiť výsledky medzinárodných meraní PISA a na možné spôsoby /cesty pre ich zlepšenie, na implementovanie medzi-predmetových vzťahov vo vzdelávacom procese, na identifikovanie problémov vo vzdelávaní a možné spôsoby ich riešenia, výmenu skúseností s aplikovaním nových progresívnych metód a foriem práce, výmenu skúseností s využívaním didaktických postupov a metód orientovaných na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov, výmena skúseností s využívaním nových progresívnych a moderných nástrojov na prevenciu závislostí, rasizmu, násilia a iných foriem/ druhov extrémneho správania (aktivity na posilnenie formovania správnych životných postojov mladých ľudí).

Systematickým rozvíjaním čitateľskej gramotnosti u žiakov dosiahneme elimináciu deficitných kognitívnych funkcií. Kognitívne funkcie sú v priamom vzťahu so schopnosťou žiaka byť úspešný v rôznych formách testovania a medzinárodného porovnávania vedomostí.

Ďalšie činnosti realizované v rámci pedagogického klubu:

• Tvorba Best Practice,
• Prieskumno-analytická a tvorivá činnosť týkajúca sa výchovy a vzdelávania a vedúca k zlepšeniu a identifikácii OPS,
• Výmena skúseností pri využívaní moderných vyučovacích postupov,
• Výmena skúseností v oblasti medzi-predmetových vzťahov,
• Tvorba inovatívnych materiálov za každú zo vzdelávacích oblastí,

Diskusné posedenia k preštudovanej odbornej literatúre.

Stručná anotácia

Pedagogický klub čitateľskej gramotnosti– prierezové témy sa zaoberal nasledujúcimi témami: učenie prostredníctvom skúseností – Kolbeho cyklus skúsenostného učenia sa, dobrou praxou a jej zdieľaním, tvorivou prácou s odbornou literatúrou, diagnostická evalvácia, tvorba žiackeho portfólia, progresívne metódy vzdelávania, diskusia a výmena názorov na využitie prístupu orientovaného na človeka podľa Carl R. Rogersa vo vyučovacom procese. Prístup zameraný na človeka patrí do prúdu humanistických psychoterapeutických smerov. Jeho hlavným tvorcom je Carl R. Rogers, ktorý svoj prístup vyvíjal najmä počas štyridsiatych a päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Prístup zameraný na človeka je považovaný za optimistický, nakoľko vníma človeka ako vo svojej podstate dobrého a prosociálneho. Zároveň hovorí o takzvanej aktualizačnej tendencii čo je vlastnosť všetkých živých organizmov, ktorá ich smeruje k napĺňaniu ich potenciálu. Aj z tohto pohľadu teda vyplýva, že to najlepšie, čo môže terapeut pre klienta urobiť, je vytvoriť mu také podmienky, v rámci ktorých bude môcť tento svoj potenciál naplniť. Uvedené je efektívne aplikovať aj v procese podpory čitateľskej gramotnosti, a to napríklad formou motivačných rozhovorov so žiakmi.

Dobré čitateľské schopnosti sú dôležité preto, aby mladý človek mohol sledovať svoje osobné ciele, keď vstupuje do dospelého života. Úspešné osvojenie čitateľských zručností počas školského vzdelávania je teda zásadné. Dobré zručnosti gramotnosti sú navyše základom celej školskej dráhy dieťaťa; úspech v štúdiu je bez nich nedosiahnuteľný. Primeraná úroveň čitateľskej gramotnosti je nielen jedným z hlavných cieľov školského vzdelávania, ale tiež jedným z hlavných prostriedkov učenia.

Kľúčové slová

Čitateľská gramotnosť, zvyšovanie úrovne kľúčovej kompetencie, inovatívne metódy, organizačné formy vzdelávania, zdieľanie skúseností, analyticko-prieskumná činnosť, dobrá prax.

Zámer a priblíženie témy písomného výstupu

Zámerom nášho výstupu je popísať aktivity zrealizované učiteľmi, členmi pedagogického klubu na zasadnutiach pedagogického klubu čitateľskej gramotnosti- prierezové témy.

Priblíženie témy:

Čitateľská gramotnosť je východiskovou kompetenciou pre všetky procesy vzdelávania každého jedinca. Má vplyv nielen na pochopenie prečítaného, ale aj na spôsob vyhľadávania informácií, výbere ich zdrojov, hodnotení, či použití, ako aj v podávaní vlastných poznatkov. Na základe toho, čo vyžaduje čitateľská gramotnosť, nejde nespomenúť proces porozumenia textu.

K lepšiemu porozumeniu textu u žiakov môže dôjsť dvoma spôsobmi:

a) zlepšovať proces porozumenia textu u žiakov tak, aby sa naučili klásť si cieľ porozumieť text a nacvičovať u nich postupy uplatňujúce efektívne porozumenie textu;

 b) používať také pedagogické texty, ktoré pomáhajú porozumeniu textu svojimi vlastnosťami a postupne rastúcou obtiažnosťou rozvíjajú a zlepšujú textové kompetencie žiakov (Gavora, 1992)

Jadro:

Popis témy/problém

Problém:

Na základe výsledkov celoštátnych meraní čitateľskej gramotnosti stále pretrváva jav, že veľa žiakov má nedostatky v čítaní a problémy s porozumením textu. Tento fakt sa na vyučovacích hodinách prejavuje najmä pri samostatnej práci žiakov keď majú vypracovať úlohy a cvičenia zo samotnej učebnice, alebo z pracovného zošita a pri vypracovaní úloh, ktorých riešenie vyplýva z textu so zadaním úlohy. Ale aj pri tímovej spolupráci, kedy sa títo žiaci spoliehajú na prácu svojich spolužiakov a nedokážu si nájsť svoju pozíciu v tíme, nakoľko majú problém porozumieť zadaniu, porozumieť samotným inštrukciám.

Bez schopnosti a zručnosti prečítať akýkoľvek text by sa žiak nedopracuje k žiadnym informáciám. Bez porozumenia prečítaného textu sa čítanie prejaví v jeho nedostatočnej interpretácii a následnej aplikácii v praxi. Na základe našich diskusii a následnej implementácie výsledkov do praxe tvrdíme, že aktivizujúce vyučovacie metódy pomáhajú zdokonaľovať čitateľskú gramotnosť žiakov. Zlepšujú úroveň čítania, porozumenia textu, rozvíjajú čitateľské schopnosti, zručnosti, samostatnosť a tvorivosť žiakov pri práci s textom.

Záver:

Zhrnutia a odporúčania pre činnosť pedagogických zamestnancov / Best Practice

Na základe zasadnutí pedagogického klubu odporúčame implementovať do praxe:

- tvorbu žiackych portfólií

Portfólio/ Záznamy / dokumentácia o žiakovi

Východisko: Profesijná karta žiaka zo ZŠ

Je potrebné počas štúdia systematicky zaznamenávať informácie súvisiace so smerovaním žiaka a jeho rozvojom.

• Žiak by mal spolupracovať s učiteľom pri tvorbe svojho portfólia
• Portfólio/ Profesijná karta umožní:
  • zapisovanie výsledkov z testov záujmu žiaka
  • zapisovanie výsledkov z praktických úloh a cvičení
  • preberať výsledky hodnotení z jednotlivých predmetov
  • priebežne vkladať hodnotenia (iných pedagógov
  • na základe škálovaných kľúčových kritérií karta umožní sledovanie reálneho profilu žiaka a jeho posuny.

Čo všetko by ste ešte zaradili do portfólia žiaka?

Uvedená otázka vyvolala diskusiu o tom, či má mať portfólio pevnú štruktúru, alebo ostane v rukách triednych učiteľov, ktorí si na základe poznania svojej triedy prispôsobia jednotlivé časti portfólia.

Ďalej sme sa podrobne zaoberali bazálnou štruktúrou portfólia, ktoré by malo obsahovať aj tieto časti: preukázanie kompetenčného profilu na základe profilu absolventa, kľúčové kompetencie žiaka, záujmy a voľná časť, úspechy, mimoškolské aktivity a iné.

V uvedenej časti prebehla diskusia, v ktorej sa objavili ďalšie zaujímavé námety, ako pomôcť a hlavne motivovať žiaka k tvorbe portfólia.

- odporúčame vo vyššej miere implementovať progresívne metódy vzdelávania:

Zhodli sme sa, že moderné – progresívne teórie vyučovania považujú proces dosiahnutia cieľov za rovnako dôležitý ako samotné dosiahnutie cieľa. Každé rozhodnutie súvisiace s výučbou musí brať do úvahy žiaka. Namiesto tradičného odovzdávania informácií učiteľa žiakovi sa preferuje aktívna činnosť žiaka, pri ktorej sa rozvíjajú aj jeho kognitívne a non-kognitívne schopnosti.

Metódy, formy a prostriedky vyučovania každého predmetu majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností žiakov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť. Uprednostňujeme také stratégie vyučovania, pri ktorých žiak ako aktívny subjekt v procese výučby má možnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ má úlohu motivovať, povzbudzovať a viesť žiaka k čo najlepším výkonom.

Z diskusie vyplynulo, že našou preferovanou progresívnou metódou je projektové vyučovanie.

Projektové vyučovanie je efektívny spôsob výučby. Je to komplexná metóda, prostredníctvom ktorej sa žiakom umožňuje dotýkať sa reality, prežívať nové role, riešiť problémy, prepájať a uplatňovať získané poznatky pri zmysluplnej a užitočnej práci. Dáva im príležitosť k sebarealizácií, motivuje ich k samostatnej práci, objavovaniu, tímovej spolupráci a komunikácii. Učí žiakov premýšľať v súvislostiach a systematicky riešiť zadanú úlohu. Prínosom takéhoto projektu je potom schopnosť žiakov plánovať, rozhodovať sa, odvodzovať postup riešenia. Projektová metóda výučby nám dáva možnosť prepájať učenie s reálnym životom, zaoberať sa aktuálnymi otázkami a problémami, robiť užitočné veci. Môžeme pri nej využívať niektoré progresívne didaktické metódy ako problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, systém dokonalého osvojenia učiva, globálnu výchovu, atď. Samotné uskutočňovanie projektovej formy vyučovania na hodinách nie je pevne stanovené, preto ani neobmedzuje žiakov v tvorivosti a spôsoboch realizácie vyučovacej hodiny alebo vyučovacieho dňa.

Primárnym cieľom projektového vyučovania je aktívne zapojiť žiakov do poznávacieho procesu, ktorý je charakteristický svojou otvorenosťou. Učitelia vytvárajú problémové situácie a formulujú problémové otázky, ktoré vedú k tomu, aby žiaci uvažovali a premýšľali o tom, čo sa učia. Scenáre projektov sú len rámcové a dotvárajú sa v spolupráci so žiakmi počas riešenia zadaných úloh. Realizácia projektu závisí od žiakov, od ich tvorivosti, fantázie, kritického myslenia, vnútornej motivácie, záujmov a potrieb. Pri tvorbe scenárov sú žiaci inšpirovaní svojím najbližším okolím a problémami, ktoré vyplývajú z bežného života.

Ukážky z dobrej praxe – ktoré sme analyzovali počas našich stretnutí:

Sadnite si do polkruhu. Vytvorte príbeh. Začne rozprávať prvý sprava. Každý povie jednu, dve vety tak, aby na seba logicky nadväzovali a vytvárali príbeh. Skôr než bude ďalší pokračovať, zopakuje, čo pred ním povedali ostatní. Uplatníte zásady:

• na začiatku oslovte suseda po ľavej strane
• využite neverbálne prejavy aktívneho načúvania
• vyjadrite verbálnu podporu aktívneho načúvania
• využite ticho.

Zopakujte cvičenie. Vytvorte nový príbeh. Neuplatnite prvky aktívneho načúvania. Ostatní vytvárajte rušivú clonu. Vyhodnoťte pocity, ktoré mali zúčastnení pri absencii aktívneho počúvania.

Otázky, reflexia, diskusia:

Ako sa vám spolupracovalo? Opíšte proces aktívneho načúvania, na čom ste to spoznali?

S akými novými postrehmi ste sa stretli?

V akých situáciách počúvate pozorne, načúvate?

V akých situáciách podmienkach predstierate načúvanie?

Ktorá forma načúvania Vás stojí viac úsilia? Zdôvodnite svoj názor.

Prečo je potrebné v rámci aktívneho načúvania oslovovať žiaka jeho menom?

Akým spôsobom vyzvete nepočúvajúceho, aby Vás počúval?

Ako zistíte, že Vás žiak  nepočúva?

Ukážka 2 – osobný erb

Osobný erb

Cieľom je  ujasnenie si vlastného obrazu, hodnôt a postoja ku sebe samému. Prezentácia pred skupinou. Každý dostane výkres (hárok kancelárskeho papiera) a farby (pastelky).

Úlohou je nakresliť osobný erb. Erb, ktorý vystihuje žiaka, jeho misiu, jeho poslanie, hodnoty, záujmy.. jednoducho jeho (žiaka). Na úlohu stanovte 30  minút.

Žiaci prezentujú vytvorené erby pred skupinou. Nehodnotíme. Len počúvame a podporujeme.

Vytvorené erby môžu tvoriť výzdobu/dekoráciu v miestnosti určenej na skupinové aktivity.

Budete pracovať samostatne. Máte 7 minút na nakreslenie vlastného erbu, ktorý vás vystihuje.

Ukážka 3 strom komplimentov

Cieľom je učenie sa vyjadrovať komplimenty, sympatie, uznania či ocenenie.

Pomôcky:  konár vo vedre s pieskom, farebné papierové kartičky, fixky, stužky na zavesenie „komplimentov“. Alebo nakreslenie stromu na flipchartový papier, pričom žiaci naň lepia farebné lístky.

Pri stretávaní sa v skupine, pri skupinových aktivitách môžu žiaci napísať na farebné papierové kartičky/lístky komplimenty – pre niekoho osobne, pre ľudí, pre skupinu – po napísaní komplimentu ho autor prečíta pred ostatnými a zavesí ho šnúrkou na  strom. Lístočky zostanú visieť na konárikoch stromu. Strom komplimentov tvorí časť skupinových rituálov, podporuje rukopis skupiny, prispieva k súdržnosti.

Ako často hovoríte ľuďom komplimenty?

Ako často dostávate od ľudí komplimenty?

OPS- ukážky

Príklady analyzovaných OPS

Motivačné texty, ich význam a úloha v rozvoji čitateľskej gramotnosti.

Precvičovaním a čítaním motivačných textov rozvíjame u žiakov komunikatívne a interakčné zručnosti, aktívne využívanie jazyka, vyjadrovanie a pochopenie textu, formovanie záverov a názorov, kritické hodnotenie informácií a správne interpretovanie získaných faktov, vyvodzovanie vlastných záverov a analyzovanie situácií. Žiaci sa dozvedajú nové informácie, učia sa reprodukovať texty, vlastnými slovami vyjadrujú myšlienky

Výrazne rastie motivácia žiakov, a to hlavne vtedy, keď im umožňuje prečítať vlastné motivačné texty, ktoré si pripravili napríklad formou domácej úlohy.

OPS

Stratégia ,,myslieť nahlas“

poznanie úloh – žiak musí rozumieť zadaniam učebných úloh a musí vedieť, čo od neho chceme,

poznanie stratégií,ako postupovať pri čítaní textu,

-učiteľ  číta  nahlas  text  po  častiach a  prezentuje  žiakom  spôsob  svojho rozmýšľania nad textom, identifikuje zložité výrazy, slovné spojenia, vysvetľuje žiakom, ako porozumieť ich zmyslu z prečítaného, predpovedá, čo asi bude nasledovať,

- počas aktivity píše na tabuľu poznámky, alebo graficky spracúva text, vypisuje kľúčové slová (Cornellova metóda písania poznámok).

Cornellova  metóda:

1.priestor na otázky,

2.priestor na poznámky počas hodiny,

3.sumár –podať hlavné myšlienky vlastnými slovami.

OPS – čítanie elektronických materiálov

Čítanie elektronických materiálov má v modernom svete rastúci význam a je ideou pretínajúcou všetky hlavné témy čitateľskej gramotnosti. Internet a ďalšie formy informačných technológií (posielanie textových správ, blogy, e-maily atď.) rozšírili podstatu čitateľskej gramotnosti. Schopnosť žiakov čítať elektronické texty zahrňuje širšiu škálu zručností ako tých, ktoré sú potrebné pre tlačené texty (Coiro a Dobler, 2007). Uvádza sa, že kritické zručnosti sa stávajú dokonca dôležitejšie, keď sa deti stretávajú s textami na internete. Vyučovanie žiakov, čo sa týka používania stratégií čítania s porozumením, im môže pomôcť pochopiť text pred, počas a po čítaní. Stratégie čítania s porozumením sú špecifické postupy, ktoré umožnia žiakom uvedomiť si, do akej miery správne chápu text pri čítaní a tiež zlepšiť ich porozumenie a naučiť sa z neho. Dobrí čitatelia používajú, či už vedome alebo nevedome, určité stratégie porozumenia, a to platí aj pri elektronicky zadaných textoch.

Realizácia pedagogického klubu nám umožnila zvýšiť úroveň kompetencií nás samotných, a to hlavne v týchto oblastiach:

- informačná gramotnosť, schopnosť pracovať s informáciami, vyhodnocovať ich a kriticky posudzovať, následne tvoriť vlastné materiály, ktoré majú výrazne vyšší motivačný potenciál pre našich žiakov.

- digitálna gramotnosť – zvýšila sa úroveň aplikácie IKT do edukácie a tiež v rámci didaktickej analýzy učiva. Zaradením textov aj z virtuálneho vzdelávacieho prostredia – rastie motivácia žiakov k čítaniu.

- didaktická a pedagogická pripravenosť na výzvy koncepcie 4.0, pripravenosť na zmeny v oblasti reformy školstva, ktorých cieľom je výrazne podporiť čitateľskú gramotnosť žiakov, a to aj tým, že žiak môže dosahovať výstupy počas jedného cyklu, čím nie je viazaný na jeden ročník a dochádza k odbúraniu stresu a zvýšenie záujmu o samotné učenie – prácu s odborným, didaktickým testom.

- manažerské kompetencie – vyskúšali sme si rôzne aktivity, stali sme sa účastníkmi vzdelávacích stretnutí, prežívali sme didaktické situácie, ktoré sme následne sprostredkovali vlastným žiakom. Vieme si veľmi efektívne riadiť činnosti v triede tak, že aktivitu preberá žiak a my sme v pozícii sprievodcu – garanta odbornosti vzdelávacieho obsahu.

Realizácia pedagogického klubu výrazne zvýšila záujem o moderné vzdelávanie, a to na oboch stranách – na strane učiteľa i žiaka.

Ďakujeme.

11. Vypracoval (meno, priezvisko)

Mgr. Mária Rypáková

12. Dátum

30.11.2021

13. Podpis

14. Schválil (meno, priezvisko)

Mgr. Antonia Matušková

15. Dátum

30.11.2021

16. Podpis